Zvolenská Slatina
leží vo Zvolenskej kotline v doline Slatinského potoka, čo je pravobrežný prítok Slatiny. Patrí medzi najstaršie obce nielen v okrese Zvolen, ale i na Slovensku. Prvá písomná zmienka je z roku 1263. Tá však spomína len rieku Slatinu. Písomná zmienka o obci pochádza až z roku 1332. Najstaršie pamiatky o osídlení obce sú z mladšej doby bronzovej.
Obec vznikla v 12. alebo 13. storočí na staršom slovanskom osídlení – ľudu lužickej kultúry, o čom svedčia archeologické nálezy. Na začiatku 14. storočia bola už strediskom cirkevného života. Slatinský chotár bol veľmi rozsiahly. Na jeho území vznikol hrad Vígľaš, preto bola Slatina prirodzeným centrom Vígľašského panstva.
Prvý názov obce bol “SANCTA CRUX DE SOLIO” (Svätý kríž pri Zvolene). Ďalšie pomenovania – Zalatna, Zalatna Zolienzis, Veľká Slatina a od roku 1927 nesie názov Zvolenská Slatina. Do tohto roku bola Zvolenská Slatina aj sídlom veľkoslatinského okresu.
Dejiny obce sú bohaté na udalosti i na osobnosti z rôznych oblastí. Napríklad v roku 1918 sa vo Zvolenskej Slatine na svojej ceste zastavil prezident USA Wilson. Krátko po vzniku I. ČSR v roku 1921 prezident T.G. Masaryk a hneď po skončení II. sv. vojny i prezident E. Beneš. Z udalostí najviac do diania v obci zasiahli I. a II. sv. vojna a SNP.
Medzi najvýznamnejších rodákov v obci patria:
Ján Bahýľ /vynálezca vrtuľníka/, Terézia Vansová /spisovateľka/, Mikuláš Moyzes st. /hudobný skladateľ/, Ján Kulich /akademický sochár/, Rinaldo Oláh /huslista a primáš/, Mária Ďuríčková /spisovateľka/, Štefan Martin Sokol /scenárista, dramatik, publicista/ a iní. Medzi významných dejateľov pôsobiacich v obci patrili: Samuel Medvecký /evanjelický farár, otec Terézie Vansovej/, Ján Alexander Fábry/evanjelický farár, spisovateľ/, Viliam Figuš Bystrý /učiteľ, hudobný skladateľ/, Ján Ďateľ /rímskokatolícky farár/.
